Zákon o pozemkových úpravách a jeho najdôležitejšie body
Jedným z najdôležitejších a základných práv každého je vlastnícke právo či už k hnuteľnému alebo nehnuteľnému majetku. Vlastnícke právo nielenže slúži ľuďom na vyhovenie ich potrieb ale zároveň zvyšuje životnú úroveň obyvateľstva. Už ústavný zákon č. 460/1992 Z.z. Ústava Slovenskej republiky vo svojom čl. 20 priznáva právo vlastniť majetok každému a vlastníkom zaručuje jeho ochranu.
Problémy v praxi
Často sa v právnej praxi stretávame s prípadmi keď predmetom vlastníctva je iba nepatrná plocha výmery v m² a spoluvlastnícky podiel je obťažne vymedziteľný. Úlohou štátu pri koncipovaní tejto právnej úpravy bolo, že pri enormnom nakladaní s vlastníckymi právami k pozemkov aj naďalej je skvalitňovanie súčasného obmedzenia a zamedzenia ďalšieho drobenia pozemkov a zároveň drobenia spoluvlastníckych podielov k poľnohospodárskym a lesným pozemkom a taktiež drobenia spoluvlastníckych podielov k pozemkom v spoločnom vlastníctve podľa zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
Ustanovenia v zákonoch
Konkrétne opatrenia proti drobeniu pozemkov sú obsiahnuté v ustanoveniach § 21-24 zákona č. 180/1995 Z.z. Zámerom zahrnutia týchto opatrení do právnej normy je obmedzenie ďalšieho drobenia a zlepšenie možnosti nakladania s rozdrobenými pozemkami týchto pozemkov. Povinnosťou nadobúdateľa bude zaplatiť odvod, ktorý je príjmom štátneho rozpočtu. Vlastnícke právo sa do katastra nehnuteľností zapisuje vkladom a záznamom. Na obe tieto konania môžu mať opatreniu proti drobeniu pozemkov vplyv. V konaní o návrhu na vklad zamestnanec oprávnený rozhodovať o návrhu na vklad preskúmava či zmluva, ktorá je prílohou návrhu na vklad spĺňa všetky podmienky povolenia vkladu v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. katastrálny zákon v znení neskorších predpisov. Katastrálny odbor pri svojej preskúmavacej činnosti je rovnako povinný prihliadať aj na ďalšie listiny, ktoré sú prílohou návrhu na vklad a ktoré môžu znamenať prelomenie zásady zákazu drobenia pozemkov najmä pri uplatnení výnimky v zmysle § 24 ods. 3 písm. a), b) a c) zákona č. 180/1995 Z.z.. Týmito listinami sa rozumejú stanoviská obcí, že na danom území je prípustná výstavba alebo zriadenie záhrad na záhradkárske a rekreačné účely, alebo ide o pozemok, ktorý možno využiť na taký účel, na ktorý ho možno vyvlastniť. Obec pri vydávaní týchto stanovísk vychádza z územného plánu obce.
Enormná rozdrobenosť pozemkov a spoluvlastníckych podielov k pozemkov môže mať vplyv najmä z hľadiska zdržiavania investičných projektov či budovania infraštruktúry. Dôvodom toho je niekedy ťažko dosiahnuteľný súhlas všetkých podielových spoluvlastníkov, či už z dôvodu subjektívneho postoja spoluvlastníkov ale niekedy aj z nemožnosti jeho nájdenia resp. nájdenia jeho dedičov. Preto aj právna úprava dovoľuje za splnenia všetkých zákonných podmienok ,,obísť“ drobenie pozemkov na účely vyvlastnenia. V súčasnej dobe poskytuje také právne nástroje, ktoré zabraňujú ďalšiemu rozdrobovaniu poľnohospodárskych a lesných pozemkov mimo zastavaného územia obce. V prípade záujmu o právne poradenstvo budeme radi ak nás kontaktujete.